Instagram story viewer> @akademiavied> Posts

Slovenská akadémia vied

@akademiavied

16.7K

followers

415

following

Informujeme o slovenských vedcoch a ich úspechoch 🇸🇰
👩‍🔬👨‍🔬🔬🔭📖🖊️💻⚛
VEDA je budúcnosť

POSTS STORIES REELS

🧲 Magnetická rezonancia bez mýtov: čo sa naozaj deje v „tuneli“?

V najnovšej epizóde nášho Vedeckého podcastu sa s doktorkou Radkou Klepochovou z Ústavu merania SAV @ims_sas_sk pozrieme na magnetickú rezonanciu úplne inak, než ju poznáte z nemocnice.

Dozviete sa:
🎧 čo je magnetická rezonancia a na akom princípe funguje
🎧 prečo nejde o „nukleárne“ vyšetrenie a nehrozí pri nej ožiarenie
🎧 aké riziká predstavujú kovové predmety, implantáty či staré tetovania
🎧 prečo je vyšetrenie hlučné a čo sa vtedy deje v prístroji
🎧 aké najčastejšie hoaxy o magnetickej rezonancii kolujú
🎧 aký je rozdiel medzi MRI a CT

🎙️ Vypočujte si novú epizódu Vedeckého podcastu SAV na všetkých podcastových platformách alebo na našom YouTube. by @akademiavied

🏺⚔️ Pri Šuranoch sme objavili rímsky vojenský tábor z čias cisára Marka Aurélia.

Náš Archeologický ústav SAV odhalil jeden z najvýznamnejších objavov posledných rokov. Na území budúceho priemyselného parku pri Šuranoch našli rímsky pochodový tábor z druhej polovice 2. storočia, pravdepodobne z obdobia markomanských vojen.

Ide o prvý známy rímsky vojenský tábor na Ponitrí, ktorý vypĺňa dôležité biele miesto v poznaní rímskych aktivít severne od Dunaja. Výnimočný je aj tým, že vedci majú jedinečnú príležitosť preskúmať takmer celý tábor, čo je v európskom meradle mimoriadne zriedkavé.

🔍 Výskumníci objavili pozostatky rímskych vojakov, časti prilieb a brnení, kopije, mince, legionárske spony, ale aj predmety každodennej potreby či zvyšky vojenských sandálov caligae.

🧬 Odpovede na otázky o tom, kto tu bojoval, ako vojaci zomreli a čo sa na tomto mieste odohralo, prinesú až ďalšie antropologické, genetické a ďalšie laboratórne analýzy.

Viac na našom webe 👉 link v bio alebo v príbehu. by @akademiavied

Náš kolega 𝗜𝗴𝗼𝗿 𝗧𝘆𝘀̌𝘀̌ z Ústavu svetovej literatúry SAV bude hosťom literárneho festivalu Ypsalon 2026 v trnavskom Malom Berlíne @maly_berlin.

Prekladateľ, tlmočník a výskumník, ktorý sa venuje dejinám prekladu na Slovensku a americkej literatúre, bude spolu s Tomášom Hučkom a Kristínou Karabovou diskutovať o románe Jamesa Baldwina 𝗚𝗶𝗼𝘃𝗮𝗻𝗻𝗶𝗵𝗼 𝗶𝘇𝗯𝗮. Prelomové dielo vyšlo pred 70 rokmi a otvára témy túžby, hanby a strachu z vlastného ja. Diskusiu bude moderovať spisovateľ Marek Hudec.

Srdečne pozývame do Trnavy, oplatí sa!

𝗬𝗣𝗦𝗔𝗟𝗢𝗡 𝟮𝟬𝟮𝟲 | literárny festival
📌 Malý Berlín, Štefánikova 4, Trnava
📅 sobota 14. novembra o 17.00 👉 fb.me/e/7HldUYbcE
🎫 vstupenky 👉 www.ypsalon.sk by @akademiavied

😄Či ľudia, či "Pavúkovci"🕸️🕷️, každodenné problémy sú všade rovnaké🤷‍♀️. November je tu, aj predvianočné upratovanie🧹, aj zhon..., no nezabudnite – s úsmevom😊 sa všetko ľahšie zvláda🍂😄 by @akademiavied

🔬 Čo rozhoduje o tom, či sme ochotní zapojiť sa do medicínskeho výskumu?

Darovať biologický materiál, poskytnúť zdravotné údaje alebo absolvovať medicínske vyšetrenie na výskumné účely. Čo nás motivuje k tomu, aby sme sa rozhodli podporiť vedecký výskum?

🧠 Naši psychológovia Martin Sedlár a Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV @uep_savba skúmali, akú úlohu pri tomto rozhodovaní zohráva dôvera vo výskumníkov, viera v konšpiračné teórie či porozumenie vede.

A čo zistili?

🤝 Najdôležitejšia je dôvera. Ľudia, ktorí vnímajú medicínskych výskumníkov ako úprimných, otvorených a dbajúcich na bezpečnosť účastníkov, sú ochotnejší zapojiť sa do výskumu.

🔎 Konšpiračné presvedčenia majú opačný účinok. Viera v nepodložené tvrdenia o medicínskom výskume súvisí s nižšou dôverou aj menšou ochotou zúčastniť sa na ňom.

📚 Dôležitý je aj vzťah k vede. Pozitívny postoj k vede a záujem o ňu súvisia s vyššou dôverou vo výskumníkov. Lepšie porozumenie vedeckej metóde však môže viesť aj ku kritickejšiemu hodnoteniu ich práce.

💬 „Veda má svoje limity a neistoty. Zároveň však musíme ľuďom vysvetľovať, že práve jej schopnosť neustále testovať svoje závery, spresňovať a rozvíjať poznatky na základe nových dôkazov robí z vedy najspoľahlivejší nástroj, aký máme na poznávanie sveta,“ vysvetľuje Martin Sedlár.

Výsledky našej štúdie publikovanej v časopise Public Understanding of Science ukazujú, aké dôležité sú transparentnosť, otvorená komunikácia a budovanie dôvery medzi vedcami a verejnosťou.

Viac na našom webe 👉 link v bio alebo v príbehu. by @akademiavied

🪙IKONICKÉ CENTRUM S POKLADMI V BOJNEJ

🆕PREMIÉRA V PONDELOK 21:30

Slovensko je bohaté na archeologické náleziská. Dôkazom sú vykopávky v Bojnej a vo Vrábľoch. Obe spája fascinujúci motív — odkrývajú, ako dramatické konflikty a náhle zmeny prostredia preformovali životy celých spoločenstiev v kľúčových zlomoch našich dejín. Kým v Bojnej našli ikonické centrum s viac ako 40 pokladmi, ktoré od základov prepísalo dejiny stredoveku a dodnes vyráža dych svojimi stavbami i unikátnymi nálezmi, vo Vrábľoch prevláda strhujúca záhada viac ako stovky bezhla-vých tiel v dávnych priekopách.

Hostia:
PhDr. Alena Bistáková, PhD., vedúca vedeckého výskumu, Archeologický ústav SAV, v.v.i.
PhDr. Karol Pieta, DrSc., , vedúci vedecký pracovník, Archeologický ústav SAV, v.v.i. (vo videu) by @akademiavied

💀ZÁHADA STOVKY BEZHLAVÝCH TIEL💀

E X P E R I M E N T
🆕PREMIÉRA V PONDELOK 21:30

Slovensko je bohaté na archeologické náleziská. Dôkazom sú vykopávky v Bojnej a vo Vrábľoch. Obe spája fascinujúci motív — odkrývajú, ako dramatické konflikty a náhle zmeny prostredia preformovali životy celých spoločenstiev v kľúčových zlomoch našich dejín. Kým v Bojnej našli ikonické centrum s viac ako 40 pokladmi, ktoré od základov prepísalo dejiny stredoveku a dodnes vyráža dych svojimi stavbami i unikátnymi nálezmi, vo Vrábľoch prevláda strhujúca záhada viac ako stovky bezhla-vých tiel v dávnych priekopách.

Hostia:
PhDr. Alena Bistáková, PhD., vedúca vedeckého výskumu, Archeologický ústav SAV, v.v.i. (vo videu)
PhDr. Karol Pieta, DrSc., , vedúci vedecký pracovník, Archeologický ústav SAV, v.v.i. by @akademiavied

👑 Bol Móric Beňovský skutočne kráľom Madagaskaru?

Cestovateľ, dobrodruh a kráľ Madagaskaru. Takto si Mórica Beňovského, rodáka z Vrbového, pamätáme z dejín. Čo ak je však jeho najslávnejší titul iba mýtus? 🤔

Beňovský sa v 18. storočí dostal do služieb francúzskeho kráľa a na Madagaskar odcestoval s cieľom založiť obchodnú kolóniu. Vo svojich pamätiach neskôr opísal, ako ho miestni vládcovia údajne zvolili za „kráľa kráľov“.

🔎 Historické výskumy však ukazujú iný obraz. Podľa historika a afrikanistu Silvestra Trnovca z Ústavu orientalistiky SAV je predstava Beňovského ako vládcu celého Madagaskaru mýtom. Ostrov bol totiž taký rozsiahly, že v jeho vnútrozemí o Beňovskom mnohí ani nepočuli. Jeho vlastné pamäti pritom výrazne prispeli k vytvoreniu legendy, ktorá pretrváva dodnes.

🎙️ V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame o skutočnom príbehu Mórica Beňovského, francúzskom kolonializme, obchode s otrokmi a o tom, prečo sa historická realita niekedy výrazne líši od príbehov, ktoré poznáme.

🎧 Vypočujte si celú epizódu Vedeckého podcastu SAV. Nájdete ju na všetkých podcastových platformách a na našom YouTube. by @akademiavied

🔬 Nanovlákna z Košíc môžu nahradiť drahú platinu pri výrobe zeleného vodíka🌱

Predstavte si vlákna, ktoré sú mnohonásobne tenšie ako ľudský vlas, no majú obrovský potenciál v energetike, medicíne aj ochrane životného prostredia.

Práve takéto materiály vyvíjajú naši vedci a vedkyne z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach @umv_sav_kosice. Pomocou špeciálnej technológie elektrostatického zvlákňovania vytvárajú jemné siete nanovlákien, ktorých vlastnosti otvárajú nové možnosti využitia.

💧 Jedným z najzaujímavejších výsledkov je ich potenciál pri výrobe zeleného vodíka. Uhlíkové nanovlákna s nanočasticami fosfidov kovov môžu dosahovať podobný katalytický účinok ako drahá platina. V budúcnosti by tak mohli prispieť k lacnejšej a udržateľnejšej výrobe vodíka z vody.

A tým sa ich využitie zďaleka nekončí!

🌊 Čistenie odpadových vôd: Vďaka svojim vlastnostiam dokážu nanovlákna pomocou svetla odstraňovať škodlivé látky z vody.

🌫️ Ochrana ovzdušia: V novom projekte TOXISENS vyvíjame keramické nanovlákna pre citlivé snímače, ktoré pomôžu odhaľovať toxické plyny a znečisťujúce látky.

🩺 Medicína: Nanovlákna nachádzajú uplatnenie aj pri obnove tkanív, ošetrovaní rán či postupnom uvoľňovaní liečiv.

♻️ Naši výskumníci zároveň skúmajú, ako pri výrobe nanovlákien využívať rôzne druhy odpadu a vytvárať tak nové materiály s pridanou hodnotou.

Viac na našom webe 👉 link v bio alebo v príbehu. by @akademiavied

😄Prajeme príjemné jesenné dni🍁– a, nezabudnite, aj posuntý čas⏰ a "tma už o pol piatej"🌃 sa dajú ľahšie zvládnuť s úsmevom😊😄 by @akademiavied

🏠 Každá ôsma domácnosť na Slovensku je ohrozená energetickou chudobou. A problémom už nie je len zima!

Vedeli ste, že až 49 % opýtaných domácností na Slovensku nedokázalo v lete 2025 dostatočne schladiť svoj domov? V európskom porovnaní ide o tretí najhorší výsledok. 🌡️

Vyplýva to zo štúdie Energetická chudoba 2026, ktorú vypracovala naša vedkyňa Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu CSPV SAV.

📊 Výskum upozorňuje na niekoľko závažných zistení:

🔹 Energetickou chudobou je ohrozených 12 % slovenských domácností.

🔹 Najviac zasiahnuté sú mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti, rodiny s deťmi a samoživitelia.

🔹 Až 27 % domácností pod hranicou príjmovej chudoby nedokáže doma udržať primerané teplo.

🔹 Energetická chudoba sa už netýka iba vykurovania v zime, ale čoraz viac aj ochrany pred letnými horúčavami.

💬 „Kvalitná obnova budov chráni pred mrazom, aj pred extrémnou horúčavou,“ upozorňuje Dušana Dokupilová.

Štúdia zároveň poukazuje na to, že plošné dotovanie cien energií nerieši dlhodobé príčiny energetickej chudoby. Autorka preto odporúča cielenejšiu pomoc najzraniteľnejším domácnostiam, obnovu budov, lepšie zateplenie či účinnejšie tienenie.

Viac na našom webe 👉 Link v bio alebo v príbehu. by @akademiavied

🇫🇷 Sloboda, rovnosť, bratstvo. Ale nie pre všetkých.

Vedeli ste, že Francúzsko zrušilo otroctvo vo svojich kolóniách až v roku 1848? A že aj po jeho zrušení tam ešte takmer sto rokov fungoval systém nútených prác? ⛓️

Hoci sa Francúzsko hlásilo k ideálom slobody a rovnosti, realita v jeho kolóniách bola úplne iná. Zotročení ľudia pracovali na plantážach a po zrušení otroctva bolo miestne obyvateľstvo naďalej nútené pracovať, napríklad pri budovaní železníc či ďalšej infraštruktúry. Systém nútených prác bol zrušený až v roku 1946.

🌍 V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV rozprávame o temnej stránke francúzskeho kolonializmu, obchode s otrokmi a jeho dôsledkoch, ktoré sú v afrických spoločnostiach viditeľné dodnes.

🎧 Vypočujte si celú epizódu Vedeckého podcastu SAV. Nájdete ju na všetkých podcastových platformách a na našom YouTube. by @akademiavied