Ivan Rac

TAK ČO, HERCI? KEDY SKONČÍ TÁTO TRAGÉDIA?

Nie. Toto už nie je predstavenie, na ktoré sa môžeme iba pozerať.

Toto je naša krajina. Naše hodnoty. Naša budúcnosť.

Mám tri deti. Som učiteľ.

Celý svoj profesionálny život učím mladých ľudí premýšľať, hľadať pravdu, rešpektovať druhých a stáť si za tým, čo považujú za správne.

A potom vyjdem von a vidím, čo sa deje.

Vidím ľudí, ktorí sú pri moci a ktorí podľa mňa čoraz viac skúšajú, koľko z našich hodnôt ešte dokážeme tolerovať, keď ich prekračujú.

Nie je mi to jedno. Pretože toto nie je iba politika.

Je to krajina, v ktorej budú vyrastať moje deti. Krajina, v ktorej budú žiť moji študenti. Krajina, ktorú sme dostali od svojich rodičov a ktorú raz odovzdáme svojim deťom.

Môj otec ma vychoval ako slušného človeka.

Naučil ma, že pravda je hodnota. Že slušnosť nie je slabosť. Že rešpekt patrí každému človeku. A že keď vidím neprávosť, musím sa za ňu postaviť.

Dlho som stál bokom svojej komfortnej zóny. Dnes už nechcem.

Nepotrebujem kričať.
Nepotrebujem nadávať.
Nepotrebujem nikoho nenávidieť.

Stačí mi vedieť, za čím stojím.

Za pravdou. Za rešpektom. Za slušnosťou a spravodlivosťou.

A dnes tu stojím za svoju krajinu.
Za svoje tri deti. A za deti nás všetkých. 🩵

Ak to cítite podobne, napíšte mi svoj názor do komentára. A ak si myslíte, že o týchto veciach treba hovoriť nahlas, pokojne tento príspevok zdieľajte. Ďakujem.