Instagram story viewer> @barbora_marekova> Posts
10.6K
followers
1556
following
spoločnosť, mentálne zdravie, verejné politiky
🎙️ podcast Ľudskosť na SME
📺 bývalá reportérka Televíznych novín Markízy
POSTS STORIES REELS TAGGED
Ďakujem Slovenskej sieti proti chudobe za Cenu za ohľaduplnú publicistiku, mám z nej radosť. 

A myslím na tú obrovskú skupinu ľudí v našej krajine, ktorá žije s pocitom, že nie je prioritou pre nikoho.

We need to do better. by @barbora_marekova
11
2 days ago
Download
Sú chudobní ľudia menej zodpovední ako bohatí? Prečo si mnohí z nich kupujú cigarety, keď nemajú dosť peňazí na zdravé jedlá? A prečo sa nestarajú o svoje zuby?

Belgičan Tim ’S Jongers vyrástol v extrémnej chudobe, v tridsiatke sa mu podarilo dostať na univerzitu a stal sa politológom a odborníkom na verejnú správu. Potom začal pracovať pre štát a na poradách si všimol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú riešiť chudobu, poväčšine nerozumejú tomu, ako funguje. 

Napísal knihu Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze, v ktorej sa ju pokúša objasniť ľuďom, ktorí s ňou nemajú osobnú skúsenosť a v tejto epizóde sa rozprávam s jej prekladateľom do slovenčiny Martinom Makarom.

„Chudoba nie je len o peniazoch,“ vraví Martin v podcaste. „Keby chudobný človek vyhral milión eur, ďalej by ho ovplyvňovali roky života, ktoré strávil v nedobrovoľnej askéze.“

Preberieme mýty o chudobe, ale aj to, ako spoločenské nepochopenie znižuje účinnosť opatrení, ktoré ju majú riešiť. 
 
——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
5
3 days ago
Download
Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si my všetci odniesli rôzne postoje a presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú naši ľudia, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor.

Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu, v pracovnom živote sa venovala téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo a v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku. 

Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust. 

V tejto epizóde rozpráva, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba. 

Pýtam sa jej na symptómy medzigeneračnej traumy a na to, ako ovplyvňovali a ovplyvňujú jej bežný život.

A preberieme aj, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé. 

“O Palestíne hovorím, lebo to potrebujem,” vraví v podcaste. “Vážim si ľudí, ktorí bojujú za práva Palestínčanov a upozorňujú na to, čo sa deje. Chcem ukázať svoju solidaritu.”

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
2
10 days ago
Download
 by @barbora_marekova
15
11 days ago
Download
 by @barbora_marekova
78
16 days ago
Download
V kinách beží nový film Láska, ktorý ukazuje, ako vie rodič zneužívať svoju moc. Matka (Ingrid Timková) to robí tak, že sa o svoju dospelú dcéru (Janu Kovalčikovú) stará viac, ako je bežné.

Dcére, ktorá pracuje ako nemocničná lekárka, upratuje izbu, češe vlasy a prinesie jej aj obed do práce. Na oplátku si nárokuje pozornosť, blízkosť, mlčanie o zlom zaobchádzaní, či automatické odpustenie všetkého zlého, čo ako matka kedy spravila.

Režisér filmu Marko Škop je aj hlavným autorom scenára. Pýtam sa ho, ako vznikali scény, ktoré budú zrejme pripomínať realitu mnohým diváčkam a divákom.

V rozhovore sa vrátime aj k dvom starším filmom. Marko priblíži, ako vznikal film Eva Nová z roku 2015. Emília Vášáryová v ňom stvárnila matku, ktorá zanedbávala svojho syna počas jeho detstva, no neskôr si uňho nárokuje druhú šancu. 

A preberieme aj film Nech je svetlo z roku 2019, v ktorom sa otec (Milan Ondrík) vráti z roboty v Nemecku na Vianoce domov a zistí, že sa mu tu medzičasom zradikalizoval dospievajúci syn.

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
2
17 days ago
Download
Jedného dňa, koncom deväťdesiatych rokov, vošla mladá právnička Barbora Bukovská do jednej zo slovenských nemocníc, aby tam preverila podozrenia z údajnej segregácie rómskych žien. Zistila však, že šlo len o špičku ľadovca a problémy, ktorým ženy čelia, sú omnoho väčšie.

Spolu s odborným tímom Barbora založila Poradňu pre občianske a ľudské práva, ktorá sa zamerala na prípady nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku a v Česku a venovala sa obrane ich práv. 

Dnes, o dvadsaťpäť rokov neskôr, Barbora žije a pracuje ako expertka na ľudské práva v Londýne. 

V tejto epizóde sa s ňou ale vrátim do obdobia, keď sa začala venovať téme nútených sterilizácií na Slovensku, aby rozpovedala, ako túto prax odhalila a ako, spolu so svojím tímom, zastupovala rómske ženy na slovenských súdoch, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a pomohla im dosiahnuť spravodlivosť.

A preberieme aj, ako sa k odhaleniam jej tímu postavila vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu, médiá či občianska spoločnosť. A ako sa aj vďaka tomuto zápasu podarilo presadiť v zákonoch zmeny, ktoré dnes pomáhajú všetkým pacientkam a pacientom na Slovensku.

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
5
24 days ago
Download
Potvrdzujem, že materstvo je úžasné.* by @barbora_marekova
156
a month ago
Download
“Už pri prvej facke som sa mala zbaliť a odísť. No vtedy mi nenapadlo, že to bude eskalovať,” povedala mi žena, ktorá sa vymanila z násilného vzťahu vďaka podpore krízového centra pre obete násilia.

Skúsenosti žien, ktoré sú terčom partnerského násilia, sú si v mnohom podobné: na začiatku je partner pozorný a láskavý, a keď sa po čase ukáže jeho pravá tvár, je už veľmi ťažké odísť.

Výskumy ukazujú, že násilník začne na ženu často útočiť v odbobí jej tehotenstva. A presne toto sa stalo aj mojej hostke, ktorej identitu budem chrániť.

Ide o matku troch detí, ktorá patrí k pracujúcim ľuďom bez vysokej školy. Nezdedila žiadnu nehnuteľnosť a nemohla sa spoľahnúť ani na rodinné úspory.

Aj preto zohralo v jej živote kľúčovú rolu bezplatné krízové centrum pre ženy a deti, ktoré jej pomohlo uniknúť od násilníka a postaviť sa znova na nohy.

Pýtam sa jej, ako sa spoznala s násilným expartnerom, aký malo násilie priebeh, čo všetko jej bránilo ujsť a ako sa jej to po rokoch napokon podarilo.

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
23
a month ago
Download
Psychológia nemá odpovede na všetko. by @barbora_marekova
17
a month ago
Download
V minulej epizóde Ľudskosti učiteľ Michal Sivák opísal, ako sa u nás rozmáhajú súkromné platené doučovania, ktoré majú zlepšiť výsledky detí v testoch merajúcich nadanie a pomôcť im dostať sa na výberové školy. Spomínal aj, že časť rodičov veľmi intenzívne prežíva výkon svojich detí a ich akademické výsledky. 

Čím to je? A prečo sa dnes mnohým deťom buduje CV-čko už od škôlkarskeho veku?

Politický filozof a profesor Harvardovej univerzity Michael Sandel považuje toto správanie rodičov za dôsledok takzvanej meritokracie. V knihe The Tyranny of Merit (Tyrania zásluh) vysvetľuje, ako súčasný spoločenský systém, ktorý odmeňuje ľudí podľa ich schopností a úsilia, prehlbuje nerovnosti medzi ľuďmi a komplikuje život každému, kto je jeho súčasťou.

V tejto epizóde Ľudskosti sa rozprávam s ekonómom a dátovým profesionálom Matúšom Luptákom. Matúš vyštudoval ekonómiu na univerzite v Edinburghu, sedem rokov pôsobil vo verejnej správe ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií a potom aj ako hlavný ekonóm mesta Bratislava. Aktuálne pracuje ako dátový inžinier v súkromnom sektore a publikuje v magazíne Kapitál, kde sa zameriava na ekonomické a spoločenské témy.

Matúš vysvetlí, čo je to meritokracia, kde sa tento hodnotový systém vzal a ako meritokratické uvažovanie mení naše rodičovstvo, ale aj náš pohľad na vzdelanie a prácu.

“Myslíme si, že žijeme v spoločnosti, kde máme príležitosť uspieť.” vraví v podcaste. “No v praxi sa status a bohatstvo sa dedia podobne, ako to bolo vo feudálnej spoločnosti. Deje sa to len iným spôsobom.”

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
13
a month ago
Download
“Ako dieťa som si po prázdninách v škole vymýšľal, že sme boli na dovolenke v Chorvátsku či Egypte. V skutočnosti sme sa kúpali v Ondave,” spomína na svoje detstvo učiteľ Michal Sivák. Pochádza zo Stropkova, z chudobnej rómskej rodiny. 

Ako mladý učiteľ najprv učil rómske deti z vylúčených komunít a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde začal učiť deti z rodín, ktoré peniaze majú a dokážu si platiť súkromné doučovania či školné. Zblízka tak vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried. 

Pýtam sa ho, aké to bolo byť chudobným rómskym dieťaťom v slovenskom školstve a ako sa chudoba jeho rodičov podpisovala na jeho každodennom živote. 

“Počas strednej školy som nechodil na obedy,” vraví Michal v podcaste. “Deti boli v jedálni a ja som zostával sám v triede.” 

Priblíži aj, čo sa naučil na vysokej škole a kam sa posúvali jeho názory, keď začal učiť. 

“Každé dieťa má inú štartovaciu čiaru a hodnotenie to má zohľadňovať,” hovorí. “My učitelia sa na vysokej škole neučíme, ako pracovať s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú pritom obrovským potenciálom pre túto krajinu.”

Rozoberieme aj tému domácich úloh, pretože výskumy ukazujú, že veľký objem úloh na základných školách prehlbuje nerovnosti medzi deťmi. Michal povie, aké domáce úlohy dával deťom kedysi on, a prečo to dnes robí inak.

——
Rozhovor je dostupný bezplatne v ktorejkoľvek podcastovej appke, na YouTube a na webe denníka SME (linky v bio). by @barbora_marekova
48
a month ago
Download

Download All

Save the photos and videos currently loaded on this page.

0Photos
0Videos
Ready to download 0 / 0

Keep this tab open until your download is ready.

back to up